Za všetko môže čas
Prechádzková
Maratón Život
Naše pády
Ráno
Čo po tom…
Človek
Som nahá
Očista
Ohýbané zdravie
Všetko smieš
Za všetko môže čas
Čo všetko chcela som…
Objať svet a strácať dych
spoločnú reč s vetrom nájsť
iskrou v očiach honosiť sa
z čiernej zeleň vyčariť
Dvakrát väčšie srdce vlastniť
stôl mať stále prestretý
Von vyjsť z tieňa
vesmír skúsiť dočiahnuť
s gravitáciou súperiť
Z úrody sa tešiť v lete
s jeseňou sa spriateliť
kúpiť šál a našetriť na periny
Hľadať prameň živej vody
myseľ si ňou osviežiť
odhodlanie pokropiť
Mať viac sily uniesť veci
otvorenú náruč prijať
života a osudu
číslovky si nevšímať
Chcela som no nestihla som
Za to všetko môže čas
… a ja
Prechádzková
Plným dúškom nasaj les
počastuj sa, si preň hosť
Dýchaj pokoj, pi ho, jedz
dovoľ farbám tíško vojsť
Komnatu po komnate
vydrhni a vyvetraj
Poupratuj v trinástej
tieseň vypusť do vetra
Nadýchni sa!
Nadýchni sa z plných pľúc
očisti od hrdze kľúč
Maratón Život
Úplne vpredu pacer Čas
Za ním Duša
neochvejne
v šprinte
jak za mladých čias
Skelet
asi
nedobehne
Naše pády
JA a TY sú dve zámená,
skloňovať ich treba spolu.
Samé JA nič neznamená,
bez TY zle hrá svoju rolu.
Bez TEBA je biela sivá,
tráva málo zelená.
Bezo MŇA náš domov kríva,
viacej vážia bremená.
TEBE chce sa k výškam letieť,
MNE zas snívať pri zemi.
Ty máš guráž, srdce levie,
ja sa držím v zázemí.
TEBA púta zimná hora,
MŇA zas pohľad na more.
Neznámo ťa láka, volá,
ja som pred ním v pozore.
O TEBE vie zimné nebo,
že ste duše spriaznené.
O MNE, že už nie som sebou
do jari od jesene.
Život so MNOU je tvoj údel,
bez huslí je márny slák.
Iba s TEBOU celá budem,
JA som jin, TY moje jang.
Ráno
Von z vreciek ruky dám
na chvíľu zvoľním krok
dovolím lúčom sňať srieň z chmúrnych myšlienok
V cícerok zmení sa
tajné sny skropí
prinízke zrazu sú vesmírne stropy
*
Vánok a vtáčí spev šelestia v lístí
Zdá sa že v popole sú ešte iskry
Čo po tom…
(Magde K.)
Čo po tom, že mali sme ťa radi
keď už na tom nezáleží
Darmo bije zvon na veži
do pochmúrnej noci bez nálady
Smiešne frázy Mali sme ťa radi
Radno bolo povedať
po písmenkách, po vetách
Aspoň raz
čo len chvíľu navrátiť…
Čo po tom, že mali sme ťa radi
keď nestihli sme tvoj posledný vlak
Kiežby sa to všetko zbehlo inak
Čierny šat a moje vnútro ladí
Človek
Ako zrnko prachu vo vetre
zmieta sa
Bezmocne
Nahor má túžbu vyletieť
do výšin nakuknúť
Pochábeľ
Darmo sa pechorí
na zemi skončí zas
Ako vždy
Raz za čas vánok
vzlietnuť mu dovolí
Na chvíľu
*
Zajtra má zas fúkať…
(Vietor ma vynesie až k Slnku!)
(Naivný!)
Som nahá
nahá až po dušu…
Slová vše búria sa, na púť chcú vydať sa
Navzdory pokusu
zamknúť ich v komnate s nápisom trinásta
spriahli sa, spolu sú
Na vlnách veršov ich báseň von vynáša
Očista
Ostarol zase deň.
Len zvuky krokov krájajú ticho.
A zopár tónov klavíra…
Ach, myšlienky!
Zovreté v hrsti
vlečú sa so mnou sťa batoh.
Neradno obzrieť sa,
už tlčú do chrbta.
Nech si len tlčú!
Nie som ja žena Lótova!
Zakopnem o smútok,
pod nohy pletie sa.
Potichu, po kúskoch.
Aj husle plačú,
tam kdesi, v diali.
Ich nežné vibrato v náruč ma pritúli.
Napokon pretne ma
skrz-naskrz.
Zahodím zdrap smútku,
myšlienky pochovám.
Do tmy ich ponorím.
A zrazu čistá som.
Čistá a ľahká.
Ach, aká ľahká!
Ostarol zase deň.
Len moje kroky krájajú ticho.
A zopár tónov klavíra.
Cítim ich objatie…
Ohýbané zdravie
… pokus o dokonalý rým 🙂 …
Je to skrátka
o zdraví
keď nás slnko
pozdraví.
Včasne zrána
už zdraví,
lúčmi píše
pozdravy.
Nasýť sa ich,
buď zdravý,
slnko chutí
po zdraví.
Všetko smieš
Všetko smieš na tomto svete,
hrbiť sa aj krídla mať.
Obliecť šaty holej vete,
bojovať či prijať mat.
Všetko smieš na tomto svete,
splynúť s davom, davy viesť.
Snehuliaka stavať v lete,
rojčiť v žiare padlých hviezd.
Všetko smieš na tomto svete.
Zeleň sfarbiť dočierna.
Potykať si s tým, čo mätie,
prekračovať polená.
Všetko smieš na tomto svete,
trnúť aj žiť bez bázne.
Stavať mosty, spriadať siete…
Kým ti Slnko nezhasne.